Tématu „mobbing a bossing sa venujem od roku 1999 a v ČR, kde som žil a pracoval som na túto tému vydal 2 samostatné publikácie (Můj šéf, můj nepřítel v roku 2003 a Šarmantní násilníci v roku 2015).
So zujatím som sledoval – a stále sledujem – narastajúcu „popularitu“ pojmov „toxické vzťahy, toxický líder“, atp.
Viac na túto tému sa môžete v súčasnej dobe dozvedieť aj na webovej stránke www.desolatio.art .
Téma „posudzovanie a testovanie“ verejných činiteľov, ktorí sa uchádzajú o dôležité posty pri riadení štátu – a to ešte pred ich nástupom do takejto funkcie – sa občas „otvorí a diskutuje“, ale obyčajne „vyšumí“ či „vyhnije“ do prázdna. Na Slovensku sa o tejto téme dosť intenzívne začalo diskutovať po nástupe novej vlády v rokoch 2020 – 2021, ale občas sa téma vynoruje i neskôr:
Bezpodmienečne Psychotesty pre politikov
Psychiater Péter Hunčík rozvíja myšlienku o skúmaní spôsobilosti politikov
Vypočuj si podcast Psychologická spôsobilosť politikov
A tématu sa – svojho času – chopili i niektoré politické strany:
Uhrík a jeho hnutie navrhujú zavedenie povinných psychotestov pre členov vlády
Ďuriš Nicholsonová chce členov Jablka posielať na psychotesty
Tému „patologických osobností v politike“ otvorili a zpolularizovali dvaja americký psychológovia – Robert Hare a Paul Babiak – svojou knihou Snaikes in suits, ktorá vyšla v roku 2006 a pod názvom Hadi v oblecích aneb Psychopat jde do práce vyšle v roku 2014 aj v českom preklade. Pomerne známymi šíritelmi osvety v tejto oblasti su v ČR lekári Jan Hnízdil a Radkin Honzák a na Slovensku je záujemcom dostupné na toto téma aj video od dr. Bukovského:
Ale toto téma v našich končinách otvoril český neurológ František Koukolík. Ten svoju publikáciu Vzpoura deprivantů: Nestvůry, nástroje, obrana, ktorej spoluautorkou je J. Drtilová, vydal už v roku 2006, teda v rovnakom roku ako američania Hare a Babiak.
A hoci samotní odborníci – psychiatri, genetici, psychologovia, atp. – zrejme ešte nemajú celkom jasno v tom, aký je podiel genetiky, epigenetiky, prostredia, atp. privzniku tzv. psychopatie (podľa súčasného názvoslovia ide o štrukturálnu poruchu osobnosti) podľa dr. Koukolíka a jeho spolupracovníkov by sme sa mali pri tejto diagnóze a príp. hľadaní jej príčin a zdrojov sústrediť predovšetkým na tzv. depriváciu a z tej potom hlavne na depriváciu emociálnu (citovú).
Takže ak se chceme zorientovať v tom, či sa vo svojom chovaní niektorí ľudia chovajú ako psychopati, resp. že hrozí nebezpečie, že sa takto budú chovať, mali by sme sa zamerať na to, či vo svojom živote a predovšetkým vo svojom detstve neboli vystavení (dlhšiu dobu?) psychickej a príp. aj fyzickej deprivácii .
(Pri tejto téme nejde nezmieniť publikáciu Psychická deprivace v dětství, ktorá vyšla vo vtedajšej ČSR už v roku 1963.)
